Lidské tělo

Stručná historie bylinářské medicíny - Evropa

Starověcí Číňané, Indové, Egypťané, Babylóňané a původní obyvatelé Severní, Střední a Jižní Ameriky používali bylinářskou medicínu. Nejstarším známým seznamem léčivých bylin je spis "Shen Nung's Pen Ts'ao" napsaný kolem roku 3000 př.n.l. (před naším letopočtem). Nejstarší čínská bylinářská medicína byla zřejmě sbírkou znalostí z ještě starší ústní tradice.

Starověcí Řekové a Římané se také zabývali bylinářskou medicínou. Lékaři, kteří cestovali s římskými vojsky, šířili své zkušenosti a znalosti po celém římském impériu a také ve Španělsku, Německu, ve Francii a v Anglii. Řečtí lékaři v římské armádě Dioscorides (asi 40 - 90 n.l.) a Galén (131 - 200) shromáždili poznatky o mnoha léčivých bylinách, které se staly důležitou součástí lékařských knih po dalších 1500 let.

Ve středověku se římská a řecká tradice bylinářské medicíny zachovala v klášterech v Anglii a v západní a v jižní Evropě. Před vznikem středověkých univerzit v 11. a 12. století některé kláštery sloužily jako lékařské školy. Kněží přepsali a přeložili do latiny nebo národních jazyků mnoho původních Hippocratových, Dioscoridových a Galénových prací. V klášterních zahradách se pěstovala řada užitečných léčivých bylin. Znalosti o nich sloužily mnoha budoucím generacím lékařů a léčitelů.

Cestopis mysli s psychiatrem Cyrilem Höschlem

Cestopis mysli s psychiatrem Cyrilem Höschlem představí syndrom vyhoření, bipolární poruchu psychické onemocnění, kterým trpěl i herec Miloš Kopecký, a odkaz Sigmunda Freuda dnešní medicíně. Moderuje Terezie Jirásková.

 

 

Breathariánstvo

Dámi a páni, zlatý klinec bullshitov o strave a zdraví je tu – breathariánstvo. V ľudskej reči – život bez jedla (nekonečná hladovka), alebo trošku výstižnejšie – život zo vzduchu (teda pardon, z energie – “prány”). A v rozumnej reči – čistá sprostosť.

Tento majsterstuck medzi bullshitmi nájdete často aj pod názvom Inedia.

Hlavne v poslednej dobe, kedy sa bullshity šíria internetom ako mor, nájdete o tomto “fenoméne” hrče šarlatánskych článkov a dokonca rovno aj niekoľko dokumentárnych filmov, či “prednášok”. Samozrejme sa jedná o čisté hovädiny a ak rovno nevyznievajú debilne, tak sa snažia na základe ezoterických výmyslov “dokázať”, že to je naozaj možné.

Prakticky celú dobu sa operuje len v rovine viery, ezoteriky a spiritualizmu. Podobná dlhodobá hladovka sa totiž so znalosťami o fyziologických procesoch, biológii a chémii v našom tele nedá označiť inak ako pomalou samovraždou vyhladovaním.

Aby sme si neklamali – v podstate, život bez stravy možný je. Vedci to už skúmali a vravia nám to celkom jasne – bez jedla aj pitia človek vydrží cca 10-14 dní, bez jedla (ak pije) cca 20-40 dní. Má to len jeden zádrheľ – že to končí smrťou.

No a čomuže to vlastne tí breathariáni veria? Väčšinou sú presvedčení, že človek k životu stravu nepotrebuje a jeho “energetické nároky” sa dajú uspokojiť príjimaním energie (prány) zo slnka. Inak povedané – opaľujú sa až kým neumrú hladom.

Teda pokiaľ sa nejedná rovno o podvodníkov (tým sú myslení všetci hlásatelia Breathariánstva, ktorí tvrdia že tak žijú dlhšie ako 3 mesiace – čiže neumreli ako mali :)). Tí si samozrejme doprajú všakovaké jedlá, dokonca aj tie z fastfoodov (a áno, boli pri tom načapaní). Celá ich Breathariánska show je len na oklamanie hlupákov a zarobenie na predaji kníh, usporiadávaní prednášok atď (šarlatánska klasika).

Spaľovače tukov – mýty a pravda

Spaľovače tukov (fat burners), sú jednou z najrozšírenejších skupín doplnkov výživy. Práve supplementy tohto druhu sa však okrem obľuby tešia aj množstvu bullshitov, nepravdivých reklamných ťahákov a klamstiev. Všetko s veľkou slávou, vyhajpované na maximum, aby sa predalo čo najviac (pozdravujeme Dr.Oza a jeho malinové ketóny).

vyber si tabletkuVäčšina ľudí ich pozná ako“tabletky na chudnutie”. A väčšina ľudí tak nejak vie, že tak zázračne ako ich prezentujú reklamy nefungujú. Cieľová skupina baculiek a chronických testerov rôznych diét sa však vždy nechá zlákať na šikovný marketing. V mnohých prípadoch sa jedná o klamstvá, či neoverené, alebo prekrútené fakty. Zo siahodlhého zoznamu spaľovačov tukov totiž na ľudí naozaj funguje len niekoľko.

Píšeme “na ľudí”, lebo v realite je práve tu kameň úrazu. Väčšina firiem produkujúcich supplementy sa čo najrýchlejšie chytá všetkého “nového”, v čom môže byť potenciál dobrého predaja. V tejto snahe, byť prvý kto narazí na zlatú baňu, nie je čas na čakanie. Objaví sa štúdia, ktorej záver hovorí o potenciálnom spaľovači tukov? Čo tam po tom, že to bola štúdia robená na krysách. Preventívne to hneď začneme produkovať a rozbehneme tomu marketingový hype.

Vo veľa prípadoch to, čo funguje na krysách, funguje aj na ľuďoch. No je aj mnoho takých prípadov kedy to tak nie je (napríklad leptín). To že sa však účinok niečoho zatiaľ jednoznačne nepreukázal aj na ľuďoch, neznamená, že tam nutne nie je. Rozdelíme si preto tie v poslednej dobe najznámejšie spaľovače tukov do troch kategórií – dobré, zlé a neoverené.

Očkování vs. odpůrci aneb důkazy vs. názory

Dnešním článkem chci pro sebe uzavřít, alespoň na dohlednou dobu, problematiku očkování. Strávil jsem spoustu času diskuzemi a procházením materiálů stran jak pro, tak i těch proti. Bavil jsem se sběžnými lidmi, kontaktoval odborníky i osoby považované odpůrci očkování za odborníky.

Pokud se vám článek nechce číst celý a zajímá vás jen závěr, tak vězte už teď:

 

anti-vakcináři nemají v rukách jediný důkaz

 

Nemají v rukách nic. Byl jsem v kontaktu s celým spektrem lidí antivax (pěkná zkratka, mimochodem) scény, od těch velmi militantních až po ty méně, přes několik slušných a solidních. Snažil jsem se zjistit informace z Česka, Slovenska i ze zahraničí. Začínáme.

První kroky

Zkoušel jsem najít styčné body pro potencionálně zajímavé zdroje informací. Napsal jsem příspěvek žádající o předložení studií, infiltroval diskuze na facebooku, sledoval scénu na google+ a twitteru, prohlížel různé weby a odkazy.

Popsal jsem, co znamená slovo důkaz, ale stejně to bylo k ničemu. Můžete to napsat tučně, můžete to i vycentrovat. Několikrát zopakovat, že blogy ne, bulvár ne, weby celkově ne… je to jedno. Stejně dostanete odkazy na stránky jako RozalioSloboda v očkování, či třeba Celostní medicína. Možná by pomohlo napsat to tvrději, nevím.

O rakovine a falošnej nádeji

V roku 2003 diagnostikovali Steve Jobsovi rakovinu pankreasu, on však odmietol chirurgický zákrok, ktorý patrí k štandartným liečebným postupom a rozhodol sa vyskúšať alternatívne spôsoby liečby. Neskôr to vo svojej biografii vysvetlil slovami: „V žiadnom prípade som nechcel, aby ma rezali a otvárali moje telo, rozhodol som sa preto vyskúšať zopár iných vecí, o ktorých som si myslel, že by mohli fungovať“. Medzi tieto „iné veci“ patrilo konzumovanie veľkého množstva surových zeleninových a ovocných štiav, vegánska diéta, hydroterapia, akupunktúra a liečba bylinkami. Keď po 9 mesiacoch zistil, že alternatívne spôsoby liečby nepomáhajú, rozhodol sa predsa len podstúpiť operáciu. Stratil však čas, ktorý mohol byť pre vyliečenie jeho ochorenia kľúčový. Rakovina sa za ten čas rozšírila a zasiahla aj jeho pečeň (ktorú bolo potrebné transplantovať). Autor Jobsovej biografie Walter Isaacson sa k tomu neskôr vyjadril: „Viackrát sme sa o tom rozprávali, Steve považoval za dôležité povedať, ako veľmi svoje rozhodnutie ľutuje. Cítil, že mal podstúpiť operáciu skôr.“ Aj keď neskôr Steve Jobs podstúpil rôzne druhy najmodernejších liečebných metód, v roku 2011 svojmu ochoreniu podľahol. Osud Steve Jobsa v niečom pripomína iný príbeh, ktorý sa odohral na Slovensku. Jeho protagonistom bola tiež originálna a v mnohých ohľadoch výnimočná osobnosť – Dežo Ursiny.

Šport – najčastejšia preventívna rada lekárov – najčastejšia ignorácia zo strany pacientov

Mnohostranný prínos vyššej pohybovej aktivity pre všetky vekové kategórie je dlho uznávanou skutočnosťou, ale jej uplatnenie sa v posledných desaťročiach nijak významne nemení. Práve naopak. Zvyšuje sa počet ľudí, ktorí aj s vedomím prospešnosti športu na zdravie preferujú pasívny spôsob života a prístup k zdraviu.

Testy výkonnosti mladých dospelých a starších detí sú signifikantné, všetky parametre výkonnosti klesajú o 2-5% ročne. Tento negatívny progres sa deje aj napriek jednoznačne predkladaným dôkazom o benefite športových aktivít na zdravie. Je nepochybné, že tí, ktorí sa venujú a venovali športu, boli vždy silnejší, výkonnejší a zdravší z akéhokoľvek uhla pohľadu. Na začiatkoch rozvoja športovej medicíny sa objavovali názory, že tieto vlastnosti sú výsostne genetického rázu. Zástancovia to podporovali štúdiami na ľuďoch, kde sa štatisticky vysegregovala istá skupina ľudí, asi 20%, u ktorej sa zistil nadpriemerný, prirodzene vyšší počet červených svalových vláken(schopnejších silnejšej a rýchlejšej kontrakcie s vyšším metabolickým obratom, niečo ako „spotrebou“). Ale keby celý problém zostal pri tejto štúdii, potom by bol šport len mrhanie časom a energiou a neostávalo by nám nič iné ako len ďakovať naším predkom za dobrú genetickú výbavu, alebo spomínať s výčitkami. Športová medicína sa neuspokojila s týmito argumentmi a bádala ďalej.

Vo veľkej epidemiologickej štúdii trvajúcej asi 18 rokov bolo sledovaných vyše 10 000 náhodne vybraných osôb. Sledovali sa skupiny pasívnych, aktívnych a postupne sa aktivizujúcich subjektov. Mortalita poslednej skupiny klesla počas štúdie o 30%. Výsledok bol jasný. Nie len zdedené predpoklady, ale aj vydreté a vypotené výsledky znižujú mortalitu z akýchkoľvek príčin v akomkoľvek veku. Ďalšia štúdia na 17 000 hardvardských študentoch ukázala, že osoby, ktoré mali pravidelný denný výdaj aspoň cca 2000 kcal týždenne si znížili riziko ischemickej choroby srdca o 39%. Medzinárodný systém kontroly rizikových faktorov, ktorého súčasťou je 37 štátov, má svoj rebríček TOP 10. Prvé miesto jednoznačne s prehľadom drží sedavý/pasívny spôsob života s hodnotou 57%. Fajčenie 25%, obezita 22%, hypertenzia 15%, diabetes 5%. 

Miracle mineral solution alebo mám málo starostí ?

MMS je v poslednom období horlivo predávaný alternatívny doplnok, používaný na liečenie hepatitídy, malarie, herpesu, tuberkulózy, rakoviny, sklerózy multiplex, AIDS a pre všetky najobávanejšíe choroby, ktoré strašia ľudstvo posledné desiatky rokov. Na stránkach venujúcich sa alternatívnej medicíne denne dostanete rady o tom, na čo a ako použiť MMS v prípade choroby a teda je táto látka prezentovaná ako všeliek.

Pravda je však možno úplne inde.


Ešte pred érou dnešného pojmu a formy MMS ako „lieku“ bolo táto substancia známa skôr ako „bielidlo.“ Aktívnou látkou v MMS nie je žiaden „zázračný minerálny roztok“, ale oxid chloričitý (chlórdioxid, ClO2). Oxid chloričitý vzniká reakciou chloritanu sodného a kyseliny citrónovej alebo kyseliny octovej. Predstavme si teraz, že žiadne MMS nikdy neexistovalo a prejdime si tie dve zložky samostatne. Čo tvrdia teda oficiálne zdroje?

Chloritan sodný sa používa hlavne pri výrobe papiera. Používa sa ako bielidlo, pretože pri kontakte s materiálmi produkuje oxid chloričitý, ktorý má konečné bieliace účinky. Rovnako svoje využitie nájde aj pri dezinfekcii vody. A pre medicínske účely sa nachádza napr. v roztokoch pre kontaktné šošovky.

Kyselina citrónová je prirodzene sa vyskytujúca kyselina a už z názvu je jasné, kde sa vyskytuje. Jej hlavným využitím je konzervácia potravín a ako dochucovadlo jedál a nealko nápojov.
A teraz postup oficiálnych stránok o MMS. Dám ctrl C a V, nechce sa mi to opisovať.

Do pohára sa kvapne pripravený roztok chloritanu sodného a 5 násobné množstvo aktivátora - čerstvej citrónovej šťavy alebo 10% kyseliny citrónovej. Roztok sa premieša krúživým pohybom pohára a nechá sa 3 minúty stáť. Do pohára sa potom doleje 1 / 2 dl vody, ovocnej šťavy alebo bylinkového čaju a po vypití zapije ďalšími 1-2 dl tekutiny. Ovocná šťava by nemala byť citrusová alebo s obsahom kyseliny askorbovej E300, pretože ďalšie množstvo vitamínu C znižuje účinnosť roztoku. Vhodná je napríklad čistá jablková alebo hroznová šťava. Ak necháte MMS1 aktivovať trochu dlhšie (do 10 minút), alebo vypijete pohár doliatie vodou alebo šťavou neskôr (do hodiny), nemá to zásadný vplyv na účinnosť.

Mýtus o behu za zdravím

To zvolanie („Cardio is dead!“) znamená, že takmer všetky komponenty mýtu o aeróbnom tréningu a zdraví sa rozpadajú. V časopise Journal of Clinical Endocrinology & Metabolism bola napríklad publikovaná štúdia, v ktorej výskumníci zistili, že bežci na dlhé trate majú zníženú hmotnosť kostí. Výskumníci na Loughborough University in Leicestershire zistili, že šprintéri mali v krvi až trojnásobne viac rastového hormónu ako vytrvalci. Zistilo sa tiež, že vytrvalostné zaťažovanie v strednom a staršom veku znižuje nielen množstvo rastového hormónu, ale aj testosterónu v krvi, zvyšuje deštruktívnu hladinu kortizolu a oberá človeka, ktorý si myslí, že behá za zdravím, o silu, svaly, kosti a hmotnosť vnútorných orgánov. Al Sears uvádza aj ďalšie výsledky štúdií, ktoré ukazujú, že sprievodným znakom vytrvalostných (aeróbnych) aktivít je aj zvýšená hladina LDL cholesterolu a triglyceridov, zvýšená oxidácia cholesterolu, zvýšenie niektorých zápalových faktorov (zvyšuje to tie kardiovaskulárne riziko) a zvýšenie rizika osteoporózy. To všetko môžu byť výsledky, ktoré iné štúdie nemusia potvrdiť, isté je však, že už nejde o ojedinelé hlasy, ale o množstvo rôznych štúdií na rôznych un iverzitách a výskumných pracoviskách, ktoré dogmu aeróbnej cesty za zdravím vážne spochybňujú.

Problém je aj so schopnosťou aeróbnych aktivít odbúravať telesný tuk. Počas samotného tréningu sa ho totiž odbúra iba zanedbateľné množstvo a metabolizovanie tuku sa po ukončení tréningu zastaví. A to nie je ešte koniec zlých správ. Výskumy naznačujú, že telo je múdre a z toho, že sa pri aeróbnej záťaži spotrebúvali vo väčšej miere tuky, vyvodí záver, že ich je potrebné po tréningu nahradiť. Teda vytvoriť zo stravy novú zásobu tuku. Vy bojujete, aby ste spálili tuk, a vaše telo bojuje, aby ho obnovilo. Ak budete prijímať menej kalórií ako vydáte, zaplatíte za to nielen tukom, ale najmä obetovaním proteínov z netučnej telesnej hmoty, teda zo svalov a vnútorných orgánov. A to nie je veľmi zdravé riešenie. Navyše, keď s tým „aerobikom“ skončíte, telo tukové zásoby dobuduje zázračnou rýchlosťou. A to dokonca a najmä vtedy, ak sa mu v tom snažíte zabrániť stravou bez tukov, v ktorej prevažujú uhľohydráty s vysokým glykemickým indexom – to sú potraviny ako chlieb, cereálie či cestoviny. O to sa postará zvýšená hladina inzulínu, ktorý metabolizuje cukry, ale ich aj promptne premieňa na tuk.

Vitariánstvo

Dnes si povieme niečo o vitariánstve a jeho princípoch (link 11). Vitariánstvo je slovo, ktoré má základ v latinskom vita, teda život. Ľudia, ktorí sa riadia týmto životným štýlom, vitariáni, konzumujú iba rastlinnú stravu v surovom stave. Aké na to majú dôvody? Nuž, vitariáni tvrdia, že tepelné spracovanie potravy je pre človeka neprirodzené. Uvarená strava podľa nich ničí enzýmy a bielkoviny v potrave. Tento relatívne nový spôsob príjmu potravy (z hľadiska evolúcie človeka) je príčinou mnohých tzv. civilizačných ochorení. Svoje tvrdenia podkladajú argumentami ako: ľudia sú bylinožravci, človek nie je prispôsobený konzumácii mäsa, nemá znaky mäsožravca, súčasné živočíšne potraviny sú aj tak značne chemicky spracovávané a teda obsahujú rôzne „jedy“. Vitariáni odmietajú aj surové mäso, keďže ide o mŕtvoly zvierat čo nespĺňa kritériá vitariánskej stravy – prijímať živé potraviny.

Lekári, ale aj nelekári, ktorí sa aspoň trocha vyznajú vo fyziológii, najčastejšie varujú pred deficitom vitamínu B12 (kobalamínu). Ide o vitamín, ktorý sa nachádza v živočíšnej strave, ľudské telo si ho nevie vyrobiť a v prípade jeho nedostatku vzniká makrocytová anémia až príznaky demencie. Vysoký príjem vitamínu B12 naopak chráni starších jedincov pred atrofiou mozgu a rozvojom dementného syndrómu (link 1). Vitariáni tvrdia, že sa lekári a vedci mýlia a vitamín B12 môžeme získať aj inak než iba zo živočíšnej potravy. Podľa ich teórie má organizmus dostatočný prísun B12 ak má fungujúcu zdravú mikroflóru, ktorá B12 syntetizuje. Pravdou je, že baktérie patria naozaj medzi jedny z mála organizmov na Zemi, ktoré dokážu vitamín B12 syntetizovať (okrem nich ešte aj archeóny), ale napriek usilovnému hľadaniu sa mi nepodarilo nájsť jediný odborný článok či štúdiu, ktorá potvrdzuje túto vitariánsku teóriu. Naopak som narazil na štúdie, kde sa napr. sledoval deficit B12 u 19 pacientov s psychiatrickou symptomatikou a z toho 14 boli vegetariáni (link 2), ktorí rovnako ako vitariáni odmietajú živočíšnu stravu. Štúdie dokazujú, že jedinci, ktorí odmietajú živočíšnu stravu majú vyšší výskyt deficitu B12 než ostatní ľudia (link 3). Deficit vitamínu B12 je u tejto skupiny ľudí zodpovedný za časté zlomeniny kostí (link 4). Niektoré štúdie dokonca poukazovali na možný súvis deficitu B12 s inzulínovou rezistenciou, čo by celú teóriu vzniku civilizačných ochorení podľa vitariánov stavalo na hlavu (link 5). Samozrejme človek odmietajúci živočíšnu stravu môže tvrdiť, že on také problémy nemá hoci je už niekoľko rokov vitariánom. Tu si treba uvedomiť, že v našej pečeni sú zásoby 2-5 mg vitamínu B12, čo postačí na 5-10 rokov (neplatí to pre kojencov, kde sa zásoby vyčerpajú do 5 mesiacov).
Štúdie ukazujú, že vitariáni majú aj abnormálne nízku hladinu lykopénu, látky ktorá má protektívne účinky pred rôznymi chronickými ochoreniami a nádormi (link 11). Podľa niektorých vedcov (napr. v Cornell University) je lykopén dôležitejší antioxidant než vitamín C.

Články na pokračování

Syndikovat obsah
Počet návštev:  SEO TEST S-RANK GOOGLE PAGERANK ALEXA RANK