Jozef Pecho klimatológ, Ústav fyziky atmosféry AV ČR, Oddelenie klimatológie, Praha.
Zdroj: http://climatemap.blogspot.cz/2013/04/studeny-zaciatok-jari-v-globalnejsich.html
 

Dôsledky negatívnej fázy Arktickej oscilácie, rozpadu polárneho vortexu a ústupu arktického zaľadnenia
 

V minulom roku bola jar v tomto čase v plnom prúde a denné teploty sa začiatkom apríla šplhali už takmer k letným 25 °C. Podobne tomu bolo napríklad aj v roku 2011 či 2009. Tento rok však namiesto príjemného jarného počasia pretrváva, a to nielen v našich končinách, už minimálne od polovice marca chladné počasie s teplotami, ktoré by boli normálne skôr pre druhú polovicu januára. Podľa teplotných záznamov ide dokonca o jednu z najchladnejších periód druhej polovice marca od roku 1951. Doslova nevľúdny začiatok tohtoročnej jari navyše v posledných marcových dňoch umocňovali aj časté zrážky, ktoré pri takto nízkych teplotách (8-12 °C pod normálom 1961-1990; Zdroj) vypadávali na mnohých miestach Slovenska stále vo forme sneženia. Navzdory presvedčeniu, že takýto charakter počasia je v našej oblasti niečím novým, pohľad do archívu klimatologických záznamov ponúka trochu iný pohľad. Už len jednoduché porovnanie priemernej marcovej teploty s dlhodobým normálom poukazuje na fakt, že aj keď išlo o najchladnejší marec od roku 1996, teplotne bol stále v rámci normálu (v Hurbanove bola odchýlka -1,8 °C v porovnaní s obdobím 1961-1990). 

 

Obr. 1: (hore) Odchýlky priemernej teploty vzduchu za obdobie od 14. do 20. marca 2013 od dlhodobého priemeru za obdobie 2005-2012 (údaje získané pomocou spektrorádiometru MODIS umiestneného na družici NASA AQUA); (dole) - vývoj indexu Arktickej oscilácie v období od 1. januára do 1. apríla 2013

www.nun.sk autor: Jozef Pecho, 26. januára 2013

Pred 55 miliónmi rokmi, na sklonku treťohornej epochy zvanej paleocén, sa doslova v priebehu nepatrného zlomku geologického času odohrala jedna najrýchlejších globálnych klimatickej zmien, akú kedy naša planéta zažila. Odohrala sa približne 10 miliónov rokov po možno ešte väčšej globálnej kataklizme, ktorá pred približne 65 miliónmi rokov vyhladila zo zemského povrchu dinosaury a ukončila tak dlhé, 185 milión rokov trvajúce, zväčša veľmi teplé obdobie druhohôr. Pre toto hypertermálne obdobie sa v paleoklimatológii zaužívalo označenie „Paleocénno-eocénne termálne maximum“ (skrátene PETM). Globálny priemer teploty vtedy v priebehu necelých 20 tisíc rokov vyskočil o úctyhodných 5 až 9°C. Čo je však ešte zaujímavejšie, zásadnú teplotnú zmenu prekonali oceány, a to dokonca vo veľkých hĺbkach, kde sa oteplilo o 6 až 8°C. Väčšina vtedy existujúcich ekosystémov síce bola schopná sa tejto rýchlej zmene prispôsobiť – tropická fauna a flóra migrovala do Severnej Ameriky a Európy a tropické druhy rýb sa rozšírili bližšie k zemským pólom – no udalosť PETM sprevádzalo aj niekoľko veľmi negatívnych dôsledkov, ktorých paralely a prvotné signály môžeme na Zemi vidieť aj v súčasnosti. 

Jedným z nich bol rozsiahly kolaps morského života a vymieranie drobného zooplanktónu v dôsledku zvýšenia kyslosti (rast pH) a teploty morskej vody. Žiaľ, podobností medzi PETM a súčasnou zmenou klímy je ďaleko viac. Prudké oteplenie počas PETM bolo totiž pravdepodobne spôsobené tou istou príčinou, o akej sa najčastejšie hovorí v spojitosti s globálnym otepľovaním v posledných 150 rokoch – masívnym nárastom koncentrácií skleníkových plynov v zemskej atmosfére, predovšetkým oxidu uhličitého a metánu. Záujem klimatológov o udalosť PETM je preto veľmi dobre zdôvodniteľný. Práve podrobnejšie a presnejšie informácie o udalosti PETM nám celkom určite môžu poslúžiť k tomu, aby sme si o rozsahu globálnych zmien, ktoré možno očakávať v nasledujúcich storočiach, mohli vytvoriť aspoň približnú predstavu. Ako však naznačujú novšie paleoklimatologické štúdie, je tu jedno veľké „ALE“. Zdá sa, že dokonca aj v porovnaní s PETM je súčasné otepľovanie mimoriadne rýchle a v prípade, že sa splní stredný a najlepší odhad rastu globálnej teploty, teda o približne 4 °C do roku 2100, pôjde o klimatickú zmenu s rýchlosťou 100-násobne prevyšujúcu kataklizmatické obdobie z prelomu paleocénu a eocénu.

Ako a prečo potrebujeme mesiac? Slúži ako stabilizátor gravitačných elongácií. Pôsobí na cyklickú zmenu klímy a aj ako gravitačný stabilizátor.

Rôzne rádoby vedecké kecy o tom ako je dutý, ako by tam ani nemal byť, ako je príliš veľký, je umelý, ako je príliš ďaleko alebo blízko sú výplody duševných chudákov, ktorí nevedia iným spôsobom upútať na seba pozornosť. Nemajú ani štipku vedeckého opodstatnenia. Kto by si to chcel sám prepočítať tu je návod: (odkaz)

Hladina moří se zvyšuje v důsledku oteplování planety o 60 procent rychleji, než to předpověděla skupina expertů OSN v roce 2007. Ročně se zvedne v průměru o 3,2 milimetru, uvádí se ve studii tří odborníků na klima, která byla uveřejněna v britském časopise Environmental Research Letters.

Předpověď Mezivládní skupiny odborníků o změnách klimatu (GIEC) OSN z roku 2007 založená na údajích z roku 2003 uváděla, že se hladina moří bude zvedat do roku 2010 průměrně o dva milimetry ročně. Zvýšení do konce století mělo podle jejího předpokladu dosáhnout 18 až 59 centimetrů, a to hlavně v souvislosti s oteplováním.

Podle několika nových vědeckých studií by ale zvýšení hladiny moří mohlo dosáhnout jednoho metru nebo ho dokonce překročit.

"Znamená to, že oblasti ležící přinejmenším metr pod hladinou moře s velkou koncentrací lidí, jako je Bangladéš, zmizí," řekl jeden z autorů nové studie Grant Foster z americké společnosti Tempo Analytics.